PEŠIA PÚŤ KOŠICE - LEVOČA

Niečo o obnovení pešej púte Košice - Levoča

Oficiálnym rokom obnovenia tradície pešej púte z Košíc do Levoče je rok 1986. Hlavnú zásluhu na tejto iniciatíve má pán Gabriel Novák. V prvopočiatkoch tejto púte sa na púti zúčastňovalo okolo 15-tich pútnikov. Prvé púte viedli po asfaltových cestách z Košíc do Levoče, no postupne sa prechádzalo na lesné a poľné cestičky a chodníky. Dlhé roky bola etapa prvého dňa zakončená na fare v Krompachoch. Boli sme tam vždy milo a srdečne privítaní a pohostení. Toho času končí prvý deň púte v Kluknave, čo sa ukázalo z časového hľadiska vhodnejšie. Prví pútnici sa po ukončení hlavnej sv. omše na Mariánskej Hore vracali aj naspäť pešo. Od roku 2005 je zabezpečený návrat pútnikov z Levoče autobusmi. Zhruba od roku 2007 je stálym účastníkom púte aj duchovný otec. To veľmi obohatilo púť po duchovnej stránke. Pravidelne sa koná poľná omša a kňaz je počas celej púte k dispozícií na sv. spoveď. Postupne bol pútnický jedálničiek dopĺňaný teplými jedlami na jednotlivých stanovištiach. Dnes majú pútnici k dispozícií 3 teplé jedlá a 3-krát sú odkázaní na zásoby zo svojho batohu. Z Košíc do Levoče putuje pešo viacero jednotlivcov aj menších skupín. Tieto riadky sa týkajú púte organizovaných farnosťami na Terase a sídlisku KVP. Skutočnosť, že nami podnikané púte sú iba nepatrným zlomkom v histórií putovania z Košíc na Mariánsku horu dokazuje kaplnka a pamätná tabuľa, ktorú dali postaviť vďační košickí pútnici v minulom tisícročí. Kaplnka stojí v Levoči na starej príjazdovej ceste.

Niečo o Levočskej hore....

Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie.

Oživenie pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore. R. 1819 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie. Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, terajšiemu farárovi Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.

Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.

V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy. Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku.

Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov. Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach... Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej histórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu.